Prvá správa o existencii kostola v Radošine sa vyskytuje v súvislosti s údajom o fare a farárovi Jacobusovi v registroch pápežských desiatkov z farských obvodov z farských obvodov z rokov 1332 – 1337. Uvádza sa, že kostol bol zasvätený sv. Pavlovi. Nový kostol postavený v renesančnom slohu v rokoch 1636 – 1644 mal už patrocínium Najsvätejšej Trojice. V roku 1755 bol kostol zbarokizovaný. V roku 1663 bol kostol doplnený predstavanou vežou.
Jednoloďová stavba kostola je zaklenutá renesančnou valenou klenbou s lunetami dosadajúcou na vtiahnuté piliere a má polkruhový uzáver presbytéria. V kostolnej lodi je murovaný chór s rovným parapetom, k nej je pristavaná sakristia. Veža má ihlancovitú strechu so železným krížom. Vo veži sú umiestnené zvony na elektrický pohon a hodiny. V roku 1950 bola veža poškodená bleskom a ešte toho istého roku opravená a čiastočne zvýšená. V roku 1930 bol kostol vymaľovaný maliarom J. Jelínkom.
Hlavný oltár s obrazom Najsvätajšej Trojice pochádza zo začiatku 18. storočia. Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je doplnená sochami svätcov, anjelov, obrazom a ukončená krížom s plastikou Ukrižovaného. Po II. vatikánskom koncile bol pred ním postavený jednoduchý oltár na vykonávanie liturgických úkonov, smerovaním do lode kostola. Bočné oltáre Svätého kríža a Panny Márie pochádzajú z 1.polovice 18. storočia. Klasicistická mramorová krstiteľnica v tvare kalicha s plastikou sv. Jána Krstiteľa krstiaceho Ježiša pochádza zo začiatku 19. stor. Z rovnakej doby pochádza aj kazateľnica.